Historické údaje o mestskej časti Košice – Lorinčík
(spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika – Osídlenie Košickej kotliny)
Kedysi samostatná obec, dnes mestská časť Košice – Lorinčík sa nachádza na území, ktoré sa podľa dokladov z 13. a 14. storočia nazývalo Gord. História obce je úzko prepletená s dejinami dnes už zaniknutej obce Gord, ktorá tiež ležala na rovnomennom území. Preto v tejto časti uvádzame aj kapitoly ich spoločnej minulosti.
Prvú písomnú zmienku o obci Gord poznáme z roku 1280 a označuje sa ako Nižný Gord. Musel tu teda existovať aj Vyšný Gord, ktorým bol súčasný Lorinčík. O Lorinčíku však máme prvú písomnú zmienku až z neskorších čias.
Pri opise hraníc danej oblasti je zaujímavá zmienka o hrade, ktorý ležal na území dnešného Lorinčíka. Tento hrad musel byť hradom predfeudálnym, pretože o feudálnom hrade z tejto oblasti nemáme žiadne správy. Taktiež listina s opisom územia neuvádza názov hradu, čo je veľmi nezvyklé. Preto je pravdepodobné, že išlo o starý, opustený a nefunkčný hrad, o ktorom historik Varsik uvádza, že musel byť bezpochyby slovanský.
V roku 1377 mal Vyšný Gord, čiže dnešný Lorinčík, šesť port, čiže usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame minimálne päť obyvateľov, v roku 1377 tu žilo aspoň 30 ľudí. Nižný Gord mal vtedy 13 potr, čiže mal aspoň 75 obyvateľov. Dedina Gord však spustla niekedy na prelome 15. a 16. storočia. Ak tu bolo nejaké ďalšie osídlenie, išlo pravdepodobne vždy len o majer. Portalny súpis z roku 1553 už totiž dedinu Gord neuvádza, len Lorinčík. V tom čase dedina patrila zemanom, ale boli tu len dve porty. Týmto dochádzame k údaju, že v polovici 16. storočia tu žilo najmenej 10 ľudí, ale mohlo ich byť podstatne viac. Porta je termín pre bránu, ktorá viedla cestu, s tým, že za bránou sa nachádzala usadlosť, čiže kompletný hospodársky dvor s viacerými domami a účelovými budovami. Bolo teda možné, že jednu portu obývalo vyše 20 ľudí. Žiaľ spočítavali sa porty, nie obyvatelia, takže presný počet sa už nedozvieme.
I keď v 16. storočí bola Lorinčík osídlená dedina, zdá sa, že na prelome 17. a 18. storočia ostala neobývaná. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 nie je o nej ani zmienky. Neuvádza ju ani lexikón obcí z roku 1773, zato z roku 1808 je už zapísaná ako dedina. V roku 1850 sa uvádza ako slovenská dedina.
Genéza názvu Lorinčík
- 1406 – Zenthlewrench
- 1426 – predium Zenthlewryncz alio nomine Felgard
- 1427 – predium Zenthlewrincz alio nomine Felgard
- 1553 – Zenthlorincz
- 1808 – slovensky: Lořinčík, Lořinček, maďarsky: Lőrinczke
- 1906 – slovensky: Ľorinčík
Názov dediny Lorinčík vznikol podľa kaplnky, ktorá bola zasvätená sv. Vavrincovi, maďarsky: Szenth Lőrinc, čo dokazujú najmä názvy obce z rokov 1406, 1426 a 1427.
Historické fragmenty
Kresba pečate - originálny odtlačok pečate sa nachádza v Arcibiskupskom archíve v Košiciach na listine z 22. 1. 1791. Zaujímavosťou je kruhopis "LORINCHIK:VALAL". V kruhovom strede pečate sú vyobrazené typické poľnohospodárske náradia - vľavo obrátený lemeš a sklonené obrátené čerieslo. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, čo sa postupom času odzrkadlilo aj v obecnej pečati.
Táto kresba zobrazuje pečať v roku 1839, v období úpadku heraldickej tvorby. Nezobrazuje totiž symboly, ale skôr žánrový obrázok. Poľovnícky motív stromami upozorňuje na lesné bohatstvo, súčasne aj na zverinu žijúcu vtedy v tamojších horách - vtáctvo. Originál sa nachádza v Štátnom oblastnom archíve v Košíciach.
Fotografia kostola, autora i aspoň približný rok vzniku nepoznáme.
